abarin.cz - úvodní stránka
  jméno:
On-line pomoc zkušenějších hráčů: Poradna pro nováčky. (Oblíbit)
Tak nějak se tam potkáváme všichni, jen tak si popovídat SPAM. (Oblíbit)
Našli jste některý z problému podělte se... Technická podpora (Oblíbit)
heslo:
  nová registrace  
Nejsi přihlášen, přihlaš se prosím a vstup do světa fantasy zábavy. Pokud nejsi registrován, registruj se.
 
:: Keď je v práci nuda a chcem písať ::
družina
stránkovat po:  příspěvcích 
 

 

  Pán Jeskyně   Postava není přítomna 18.12.2020, 13:03:48
"NEBO/PEKLO"


"Čia si?"
"Tvoja."
"Ako to moja?"
"Ba veru že tvoja."
"A kde som k tebe prišiel?"
"Ku mne chodiť netreba. Prídem."
"Ále. A prečo si za mnou prišla?"
"Preto že som tvoja."
"A to už ako? Mojou byť nemôžeš. Nevzal som si ťa."
"Mňa si brať netreba. Už ma máš."
"A čo mám s tebou robiť?"
"Prijať ma."
"A keď ťa prijmem? "
"Príde pokoj."
"A keď ťa neprijmem?"
"To nejde."
"A prečo by to nešlo?"
"Pretože som tvoja."
"Ale ja ťa nechcem!"
"Na tom nezáleží."
"A to už ako?"
"Som tu a som tvoja. Nemôžeš to zmeniť."
"Ale ja ťa nechcem. Nepozval som ťa aby si prišla a teraz mi tu táraš že si mojou. Nepoznám ťa."
"Mňa pozívať netreba. Sama prídem keď je čas."
"Čas? Čas na čo? Aký čas? Koho čas?"
"Tvoj čas."
"Prišla si lebo je môj čas? "
"Áno."
"A po čo prišiel môj čas?"
"Po teba."
"Ako môže po mňa prísť môj čas?"
"Keď uplynie, prídem ja."
"Takže môj čas uplynul?"
"Áno."
"To by ale znamenalo..."
"Áno."
"Čo mám robiť?"
"Nič. Na nič už nie je čas."
"Čo bude teraz?"
"Pôjdeme."
"Kam?"
"Tam kam ti je určené."
 
  Príbeh 1   Postava není přítomna 18.12.2020, 12:36:27
Snívam a či bdiem? To s určitosťou nepoviem. Polo ležiac, polo v sede oddychujem poobede. Trávim svoj čas na leňoške s veľkou dierou na ponožke. Prievan teda hladí palec. Po ruke mi lezie mravec. Malý mravec ani bodka, po ruke sa rýchlo motká. Pohyb rukou, iba malý. Mravček bude zaraz v raji. A u nich doma? Pohroma! Smrtka s kosou, s nohou bosou, mravčeka by skosila. Darmo kosu ostrila. Mravček beží, vonku sneží, čas si plynie. Mravček neuhynie.
Dosť už bolo toho tvora! Otravuje ako mora oslepená svetlom. Rozhodol som sa preto, že nechám na osude čo s malým tvorom bude.

Táto vec, je len kec. Nuda bola, ako stodola a tak si opäť píšem. Na stoličke sa kolíšem a trápim oči v rozpísanom kolotoči.
EnDe.
 
  Pán Jeskyně   Postava není přítomna 10.12.2020, 14:54:14
Nie telo, ale hlava!


Pod veľkou vŕbou sedí kostlivec. Čudné, poviete si. No čo je na tom ešte čudnejšie, kostlivec drží v rukách akúsi veľkú knihu a číta si v nej. Popri tom si vypiskuje neurčitú, avšak rytmickú melódiu.
To už veru čudné je. Ako si môže kostlivec vypiskovať?

Umrlec obráti stránku. Kosti zachrastia do rytmu hvizdu. Opäť sa ponorí do čítania. Okolie si nevšíma a tak nemôže vidieť srnku ktorá mu prebehla popred nos.
Nos? Kostlivec nemá nos!
Tento však nos má. Na holej lebke vypadá nepatrične veľký. Vrhá tieň na klenbu horných pier.
Počkať! Pier? Začínam tušiť že tu nebude všetko s kostolným poriadkom.

Zodvihol sa vietor. Prefukuje pomedzi rebrá a sťažuje čítanie. Kostlivec si teraz musí pri pretáčaní stránky ostatné pridržovať, aby mi ich vietor nerozfúkal a on mohol ďalej čítať.
Nenecháva sa však rozptyľovať a vytrvalo hltá slová pohľadom svojich bledomodrých očí. Pohybujú sa rýchlo sem a tam, akoby nestíhali s čitateľovým apetítom po vedomostiach.

Vietor opäť duje a preberá sa v listoch vŕby ktorú češe svojimi neviditeľnými prstami.
Posledných pár stránok. Snáď vzrušením z netušeného konca napne kostlivec všetky svaly. Dokonca si už prestal vypiskovať a naplno sa sústredí.

Posledná strana, posledné písmená. Vietor odohnal mrak čo vo svojom hlúpom rozmare chcel prekryť slnko.
To, akoby z vďaky poslalo slnečné lúče na kostlivca, hladiac ho na bledej pokožke.

Náhle je tu koniec. Už žiadne ďalšie vety, žiaden doslov. Nič. Kniha vydala svoje taje a tak je na čase ju odložiť. Na lúke pod vŕbou už nestojí kostlivec, ale človek. Nahý, vo svojej novonadobudnutej múdrosti.
 
  Príbeh 1   Postava není přítomna 10.12.2020, 9:57:29
Rozhovor Mŕtvych.

"Včera som zomrel. Viete si to predstaviť?" Dívam sa na spoločníka sediaceho oproti mne.

"Iba tak?" Opýta sa spoločník a poškriabe sa na hlave.
Okolo nás pláva mrak a ďalšie mŕtvoly sediace v kaviarni na nás otočili svoje hlavy.

"Iba tak!" Odpoviem.
"To si jedného pekného dňa kráčate cestou do práce, hľadíte si svojho a naraz, bác! A už ste na druhej strane. Samozrejme že nie na druhej strane cesty či ulice, ale na onom svete." Povzdychnem si.

"Ale nehovorte. A ký že raz ste to už absolvoval?" Opýta sa ma spoločník.

Mŕtvoly sa o nás prestali zaujímať a mladá mŕtva servírka nám konečne doniesla kávu, ktorú sme si objednali pred viac ako dňom.
Tu na onom svete majú všetci času dosť.

"Sedemdesiat päť krát. Nech ma parom zoberie ak sa ta ešte raz vrátim." Zahromžím päsťou smerom k zemi.

Aby čitateľ rozumel. K zemi preto, lebo sa zrovna nachádzam vysoko nad ňou. Nie je sa ostatne čomu čudovať. Miesto pre čakateľov nemôžu nechať dole. Ešte by nás objavilo ľudstvo a nastala by panika.

"Nerozumiem tomu, čo sa vám nepáči. Veď život nie je až tak hrozný." Odvetí na to môj spoločník.

"A koľko krát ste tam bol?" Opýtam sa ho.

"Deväť krát." Zaznie jeho odpoveď po ktorej sa zatvárim nanajvýš kyslo.

"Tak potom ste ešte nič nezažil." Pokrútim hlavou a pokračujem.
"To ja mám za sebou trojo vojen, niekoľko násilných popráv a dve zabíjačky. Taktiež ma už mnohokrát ulovili dravce." Vyžalujem sa mu dosýta.

"Tak dravce? Nehovorte." Začuduje sa spoločník a rukou si prejde po obnaženej lebke.

"Veru. Poviem vám že nie je nič horšie, ako keď sa reinkarnujete do slabého bylinožravca. Myslím však, že zvieratá sú obecne zlé. Ách. Koľkým to poľovníkom visí nad krbom moja hlava, či kožušina" Pri tej spomienke sa otrasiem a upijem kávy.

Okolo nás je živo. Vlastne mŕtvo, ale ruch je tu veľký. Neustále sem prichádzajú nové tváre, ale aj tie známe no predsa zmenené. Servírky nestačia zvládať taký nápor a tak som rád že sme sa káv dočkali v relatívne krátkom čase.

"Číslo 2877981! Dostavte sa na príjem nového života." Ozve sa z reproduktoru. Od stola vedľa nás sa zdvihne mlado vyzerajúci muž, ktorému z hrude trčí kus rozpíleného roxoru a zamieri si to preč z kaviarne.

"A na čo ste to umrel dnes?" Opýta sa spoločník.

"Srdečná zástava." Odpoviem. "Bolo to rýchle. Ani som nevedel a už som sa vznášal nad telom ako balón."

Spoločník znalecky pokýva hlavou. "Bezbolestná smrť je to najlepšie."

"Číslo 2877982! Dostavte sa prosím k odbavovaciemu miestu smer nebeská brána."

Počúvam ako vyvolajú moje číslo.
"Konečne!" Postavím sa a spoločníkovi sa zľahka ukloním.
"Dúfam priateľko že sa uvidíme. Ja si idem vychutnať zaslúžený oddych. Dovidenia." Zrezka si to kráčam k bráne nebeskej. Samozrejme s úsmevom.
 
 
Přechod po jednotlivých stránkách
[1] 
www.ABARIN.cz Dračí Doupě online
 
© 2002 - 2020 Abarin.cz, all rights reserved.
Za obsah příspěvků zodpovídá zadavatel, ne redakce či administrátor portálu www.Abarin.cz.
Dračí doupě, DrD a ALTAR jsou zapsané ochranné známky nakladatelství ALTAR.